Sídlisko alebo parkovisko?

Drobné zamyslenie: Ako sa Sídlisko Ťahanovce mení pomaly na Parkovisko Autohanovce…

Po udalostiach v novembri 1989 sa postupom času hlavne v mestách auto stalo akýmsi symbolom slobody a ich počet začal rásť priamo úmerne so životnou úrovňou (a teda rástol s ich dostupnosťou stále širšej časti obyvateľstva).

Pár rokov predtým však vzniklo najmladšie košické sídlisko. Typické moderné socialistické sídlisko plné typických „panelákov“. No, pri jeho projektovaní bol kladený veľký dôraz na čo najväčšiu hustotu obyvateľstva.

A práve tieto dva fenomény (automobilový životný štýl a paneláky „na husto“) sa stretli na Sídlisku Ťahanovce. Chodníky v centrálnej časti sídliska, ktoré na hlavných trasách mali možno aj viac ako 3 metre na šírku sa postupne neoficiálne menili na cesty. A z nich alebo popri nich vznikali parkovacie miesta – „ako prišlo“, bez akéhokoľvek prieskumu, bez akejkoľvek štúdie, bez akejkoľvek predstavy o budúcnosti, bez akejkoľvek parkovacej politiky. Jednoducho, autá z nich vytlačili ľudí.

Miesto garáží iba parkovacie miesta

Za celý čas existencie sídliska vznikli iba dva garážové domy – na Bukureštskej a Sofijskej ulici. V plánoch ich bolo viac, no bohužiaľ, boli súčasťou ďalších etáp výstavby sídliska.

Garážový dom na Bukureštskej ulici ponúka kapacitu pre cca 90 automobilov na ploche cca 2070 m² (podľa mapy GIS) na jedinom podlaží. Jeho strecha, ktorá je na úrovni vyššej časti ulice, je síce zatrávnená, ale oplotená, takže pre verejnosť neprístupná a nijak inak prospešná (napr. ako park, či detské ihrisko). Aj keď ako malý chlapec som na jeho streche rád hrával futbal, hoci som musel preliezať cez plot. 🙂

Ten na Sofijskej ulici je síce na menšej ploche (cca 760 m² podľa mapy GIS), ale dvojpodlažný a ponúka asi 50 miest pre garážovanie. Obe tak okrem skrytia zopár áut z ciest sídliska obyvateľom neponúkajú nič navyše a ani architektonicky veľmi nepomáhajú vylepšiť pohľad na našu „panelovú džungľu“.

Je škoda, že sa už vtedy neplánovali miesto garážových domov hromadné garáže riešené cez parkovacie boxy – teda ako tie v nákupných centrách (napr. OC Aupark). Neskôr už vznikli a dodnes vznikajú kade – tade iba maličké parkoviská, či zopár parkovacích boxov roztrúsených po celom sídlisku.

Najnovšie úpravy

V lete tohto roku pribudlo miniparkovisko medzi vežiakom na Maďarskej 3 a materskou školou na Juhoslovanskej 4. Samozrejme, prístupné iba po chodníku. V súvislosti s jeho vznikom došlo k úprave „križovatky chodníkov“ Juhoslovanská x Maďarská x Bukureštská.

Ešte zaujímavejšie v rovnakom čase dopadol chodník v južnej časti Juhoslovanskej ulice – vedľa neho vznikol ďalší chodník (a z pôvodného sa stala cesta).

Nemusí to pomôcť

Vďaka týmto opatreniam si žiaľ prapôvodnú koncepciu centrálnej časti sídliska – preferenciu pešej chôdze z dôvodu bezkolízneho presunu detí medzi školou a domovom, pomaly, ale isto nenávratne ničíme, miesto toho, aby sme sa snažili z tohto priestoru tieto osobné automobily dostať von. A to všetko bez akejkoľvek väčšej diskusie, či aspoň predchádzajúcej prezentácie týchto úprav. Napríklad, ja osobne som sa o tom dozvedel až pri začiatku realizácie, iba náhodou zo stránky mestskej časti na Facebooku.

Pritom štúdie dokazujú, že zvýšením kapacity ciest sa prakticky okamžite zvyšuje aj ich využívanie. (Viac info o tom napr. v tomto článku.) Je dosť pravdepodobné, že podobný efekt má aj rozširovanie parkovacích miest a vďaka tomu ich nikdy nebude dostatok. Bojím sa len toho, ako dlho potrvá, kým toto pochopia i zástupcovia mestskej časti, či magistrát, ale hlavne my, obyvatelia sídliska a ako v tom čase už bude nie len naše sídlisko, ale celé mesto Košice vyzerať…

„Make traffic fit the city, not the city fit the traffic.“

Ing. arch. Bertold Hornung (1925 – 1997)

Za pomoc pri tvorbe tohto článku a poskytnutie fotografií ďakujem „veteran“ zo stránok FotoKošice.eu. 😉