Kedysi som zapínal televízor pravidelne. Pred tým, než som s tým skoro úplne prestal, som už sledoval iba spravodajské televízie. Ale stále sa nájde niečo, čo si pozrieť musím…

S ubúdajúcou domácou tvorbou (nuž som tak trochu fanúšik slovenských filmov…) a neskoršom zistení o koľko energie ma pripravuje na iné – tvorivejšie veci som však začal ju pozerávať už menej. No, skoro „definitívum“ padlo až po tom, ako som sa presťahoval za školou. Z jednoduchého dôvodu – na izbe sme televízor nemali a ja som bol lenivý pozerať TV cez internet. A nechýbalo mi to, dôležité veci som sa dozvedel i z internetu, seriály a filmy ma väčšinou vôbec nepriťahovali.

Ale nie o tom som chcel… (Chcel som tým len povedať, že keď už ma niečo v TV zaujme, tak to fakt musí byť pre mňa zaujímavé. 😉 )

Uplynulý víkend Česká televízia uviedla prvú (a krátko na to i druhú) časť druhej série docu-soap nazvaného Ptáčata (pre milovníkov slovenčiny „Vtáčatá“).  Nebyť môjho kamaráta a článku na Novinky.cz, tak si to asi ani nevšimnem…

Článok ma zaujal, tak som sa podujal si prvú časť pozrieť na stránkach ČT. A záujem po prvej časti neustal, práve naopak. Ale až po prezretí druhej časti som sa rozhodol Vám o tom napísať.

A o čom to vlastne je? Je to také pekné detské zrkadlo nastavené spoločnosti, prezentované nenásilnou formou a so štipkou humoru. Možno sa mi to zapáčilo i preto, že ešte pomerne nedávno som bol dieťaťom i ja. (Vlastne, keď sa tak zamyslím, som ním stále. 🙂 ) A pritom ešte (u-)vidíte, ako sa vlastne z detí stávajú budúci zodpovední dospelí ľudia, ktorí sa snáď nebudú báť otvorene vyjadriť svoj názor. A to všetko pod dozorom ich učiteľky.

A asi taktiež mám rád filmy/seriály/relácie, ktoré občas donútia človeka – diváka – sa zamyslieť. Nad spoločnosťou, nad politikou,… ale i nad sebou samým. Nad tým, čo chceme, ako chceme a či to vlastne skutočne chceme. Myslím, že Ptáčata sem patria.

Proste, oplatí sa pozerať. A verím (že nezabudnem) pozrieť i ďalšie časti.

P. S. Prosím, ak sa Vám tento môj príspevok páčil, prosím, dajte mi Like pomocou toho tlačidla pod ním. A nepohnevám sa ani keď tento môj článoček budete šíriť ďalej. Ak budete chcieť naň reagovať, môžte skúsiť v komentároch, úplne dole. Ďakujem. 😉